Začalo sa to starostlivosťou v našej rodine
Keď sa ozvala stará mama mojej manželky, manželka za ňou prišla, pozrela sa, ako sa jej darí, a pomohla so všetkým, čo bolo potrebné.
V centre starostlivosti bola, samozrejme, jej mama. Práve ona niesla najťažšiu časť každodennej starostlivosti a ja som to sledoval zblízka.
Moja manželka sa zapájala s túžbou urobiť to, čo môže ako vnučka.
„Stará mama sa o mňa tak dlho starala. Teraz chcem pre ňu urobiť, čo môžem.“
„Chcem pomáhať v čase, ktorý mám, a spôsobom, akým dokážem.“
Myslím, že tento pocit prišiel celkom prirodzene.
Láskavosť a zodpovednosť sa môžu potichu zmeniť na záťaž
Zároveň však bola jej láskavosť a zodpovednosť také silné, že sa mi niekedy zdalo, že na seba príliš tlačí.
Zdvihnúť telefón, keď zazvoní. Vyraziť, keď niečo treba. Neustále myslieť na situáciu.
Tieto drobnosti sa po kúsku hromadia a človek si ani nevšimne, že trávi čoraz viac času v pohotovosti.
Napriek tomu je ťažké povedať, že táto záťaž je „ťažká“. Pred rodinou ju nechceme vykresliť príliš vážne. Keďže pomáhame z vlastnej vôle, napokon si všetko necháme pre seba.
Nie chváliť sa, iba prirodzene zdieľať
Jeden pocit mi zostal v pamäti: „Nechcem všetkým osobitne ukazovať, čo všetko som urobila.“
Bolo by však dobré, keby sa veci ako „teraz je situácia takáto“ či „o toto som sa už postarala“ dali prirodzene zdieľať v rodine.
Nejde ani tak o túžbu po pochvale, skôr o pokoj z toho, že všetci rozumejú situácii.
Aj v našej rodine bola jej mama v centre starostlivosti a každý pomáhal tak, ako vedel. Napriek tomu bolo prekvapivo ťažké zdieľať, kto čo urobil a aká je aktuálna situácia.
„Ako to bolo s liekmi?“ „Ako sa dnes cítila?“ „Kedy je ďalšia návšteva?“
Takéto otázky sa objavovali znova a znova.
Preto som si pomyslel, že keby existoval prirodzenejší a jednoduchší spôsob zdieľania, ľudia zapojení do starostlivosti by mohli cítiť o niečo menšiu záťaž.
Chcel som vytvoriť aj miesto, kde sa dá hovoriť o pocitoch
Niektorí ľudia zapojení do starostlivosti robia všetko, čo môžu, a pritom veľa vecí nesú sami.
V takých chvíľach môže priniesť trochu pokoja miesto, kde môžu vysloviť svoje pocity alebo sa opýtať ľudí v podobnej situácii.
Preto som chcel v aplikácii vytvoriť aj priestor na otázky a rozhovor.
Viac chvíľ, keď je všetko aspoň o trochu ľahšie
Starostlivosť má v každej rodine inú podobu. Nemyslím si, že táto aplikácia môže pomôcť každému úplne rovnakým spôsobom.
Carez však naďalej vyvíjam s nádejou, že pribudnú chvíle, keď si človek cítiaci záťaž či neistotu spojenú so starostlivosťou povie: „Teraz je to o trochu ľahšie“ alebo „Cítim sa o trochu pokojnejšie.“
Carez nie je aplikácia, ktorá má urobiť starostlivosť dokonalou.
Carez nie je aplikácia, ktorá má urobiť starostlivosť dokonalou.
Dúfam len, že drobné zdieľania ako „postaral(a) som sa“, „videl(a) som“ a „ďakujem“ môžu aspoň trochu zmierniť záťaž ľudí zapojených do starostlivosti.
